Aj po odchode z domu môžete mať médiá stále poruke –

S funkciou vysielania prúdov mediálnych údajov cez internet ste sa už pravdepodobne stretli na webových lokalitách, na ktorých sa zverejňuje hudba a videá. Vysielanie prúdov mediálnych údajov na diaľku je odlišné. Poskytuje vám súkromné zabezpečené internetové pripojenie k domácemu počítaču a umožňuje vám získať prístup k vašim videám, obrázkom, hudbe a nahratým televíznym reláciám priamo z prehrávača Windows Media Player.

Prenosný počítač používa vysielanie prúdov mediálnych údajov na diaľku na prístup k médiám v domácom počítači

Je potrebné nastaviť vysielanie prúdov mediálnych údajov v domácom počítači aj v počítači, ktorý používate na prehrávanie domácich médií, ale potom vám už stačí iba pripojiť sa na internet, otvoriť prehrávač a médiá môžete prehrávať.

Pokiaľ ide o mňa, chcel som povoliť vysielanie prúdov údajov na diaľku v počítači v kúte našej pivnice a v trojkilogramovom prenosnom počítači vo svojom batohu.

Začal som so svojím zariadením v pivnici, zámerne neprenosným mediálnym počítačom (s pevným diskom s kapacitou 500 GB), ktorý je pripojený k televízoru.

Otvoril som prehrávač Windows Media Player a klikol na ponuku Prúd v ľavom hornom rohu prehrávača. Po kliknutí na prvú položku v ponuke (Povoliť internetový prístup k domácim médiám) sa otvorilo dialógové okno s možnosťami Prepojiť identifikátor online a Povoliť internetový prístup k domácim médiám. Nemal som žiadny prepojený identifikátor online (a pravdepodobne ho nebudete mať ani vy), a preto som klikol na prepojenie na jeho získanie.

Dialógové okno Internetový prístup k domácim médiám

Prepojený identifikátor online je niečo ako tajný štítok dekodéra, ktorý spáruje identifikátor online, ako je napríklad konto služby Windows Live , s používateľským kontom systému Windows, aby domáci počítač povolil prístup k vzdialenému počítaču s rovnakým identifikátorom online. Kliknutím na prepojenie Pridať poskytovateľa identifikátora online som musel nainštalovať poskytovateľa identifikátora online, aby toto prepojenie fungovalo aj v mojom domácom počítači.

Kliknutím na prepojenie sa otvorí webová stránka so zoznamom dostupných poskytovateľov identifikátorov online. Vybral som možnosť Windows Live, klikol som na prepojenie na prevzatie poskytovateľa, prešiel som k asistentovi pre nastavenie a vrátil sa späť do okna s používateľskými kontami, v ktorom som našiel novú položku služby Windows Live s prepojením Prepojiť identifikátor online.

Keďže som už získal konto Windows Live ID prostredníctvom svojho konta služby Hotmail, mohol som kliknúť na prepojenie a zadať svoju e-mailovú adresu a heslo. Ak nemáte konto Windows Live ID ani iný typ podporovaného identifikátora online, registrácia na získanie nového nezaberie viac ako niekoľko minút. Po zadaní informácií o svojom identifikátore online sa identifikátor zobrazil v zozname používateľských kont vedľa poskytovateľa identifikátora. Klikol som na tlačidlo OK a zobrazilo sa dialógové okno Internetový prístup k domácim médiám.

Po prepojení identifikátora online bolo zapnutie vysielania prúdov mediálnych údajov na diaľku jednoduché – klikol som na položku Povoliť internetový prístup k domácim médiám a bolo to vybavené (aspoň na prvom počítači). Ten istý postup na nastavenie som zopakoval aj vo svojom prenosnom počítači (samozrejme, s použitím rovnakého identifikátora online) a bol som pripravený na vysielanie prúdov údajov zo svojej súkromnej knižnice médií.

Zbalil som prenosný počítač a odišiel som do kaviarne s bezplatným signálom Wi-Fi. Keďže som bol pripojený k verejnej a nezabezpečenej sieti (zistil som to hneď po pripojení), prúdy som nemohol odosielať, ale iba prijímať. Nevadilo mi to. Stačilo mi, že mám prístup k domácim médiám.

Okrem toho som zo svojho prenosného počítača odstránil všetky mediálne súbory, aby som na pevnom disku mal viac priestoru na pracovné dokumenty. Pri prvom otvorení pripomínal prehrávač Windows Media Player vyprahnutú púšť – až na jednu položku v zozname Iné knižnice: moju domácu knižnicu médií. Klikol som na šípku vedľa nej, aby sa zobrazili kategórie médií, ktoré obsahovala, a potom som klikol na položku Hudba.

Tabla s podrobnosťami uprostred prehrávača sa okamžite začala zapĺňať tisíckami skladieb. Bola tu každá skladba, ktorú som skopíroval a skonvertoval alebo prevzal od roku 1999. Keď som klikol na položku Nahraté TV vysielanie, bola tam každá relácia, ktorú som nahral pomocou aplikácie Windows Media Center. Bolo to, ako keby som sedel dolu v pivnici pri svojom starom, obrovskom počítači, ibaže tam bolo viac svetla a lepšia káva.

Niekedy sa stalo, že po dvojitom kliknutí na niektorú z televíznych relácií som zaznamenal niekoľkosekundové oneskorenie, ale to je prijateľná daň za to, že Simpsonovci museli prekonať takú dlhú cestu servermi, modemami a smerovačmi, aby sa dostali do môjho prenosného počítača. Kvalita obrazu na mojom 14-palcovom displeji je výborná a za pol hodiny relácie som zaznamenal iba niekoľko prestávok vo vysielaní prúdu údajov. Hudba sa prehrávala plynule.

Od doby svojej prvej relácie vysielania prúdu údajov na diaľku som svoju domácu knižnicu médií otvoril už mnohokrát na letisku, v knižniciach alebo na uliciach Seattlu, ktoré sú vybavené prístupovými bodmi so signálom Wi-Fi. Stále však považujem za zvláštne, že si môžem vo svojom prenosnom počítači s kapacitou disku 80 GB vyberať z viac ako 300 GB hudby, videí alebo obrázkov. Moja knižnica médií sa vymanila zo zajatia múrov mojej pivnice a užíva si možnosť voľného pohybu spolu so mnou.